O starkej a o tom, ako tu plynie život

Autor: Peter Bednar | 16.2.2017 o 10:49 | Karma článku: 7,48 | Prečítané:  918x

„Službám všetkým! Prosím Vás, pracujte čisto, lebo keď nie z toho budú zlé následky!" Moja stará mama, manažérka (vedúca v pôrodnici) a výrazná povaha.

Škoda, že som ju nepoznal, umrela ešte pred mojím narodením. Moja stará mama Alžbeta Sitárová. Moja mama vraví, že ju vidí komplet v mojej dvojročnej dcére. Podľa toho, čo som počul, sa máme na čo tešiť. Väčšina výmen názorov s jej manželom údajne končila tak, že starý otec išiel do drevárne rúbať drevo. Keď narúbal, prišiel do kuchyne a povedal: „Už si sa ukľudnila, moja?“

„Prosím presne písať, nevytrhávať listy! A. Sitárová, vedúca“

Stará mama Alžbeta vychodila v roku  1938 zdravotnú školu a stala sa pôrodnou babou, či po novom asistentkou. Slovom, od tridsiatych do konca päťdesiatych rokov odrodila na Novej Bani a okolí (lazy, štále, dediny) v podstate všetky deti. To bola obrovská devíza ešte aj pre mňa, štyridsať rokov neskôr. Keď sme s kamarátom počas gymnázia chodili po starých ľuďoch a vypytovali sa na spomienky na staré časy, lebo sme mali takú úchylku, meno mojej starkej bolo heslom pre vstup na povaly, kde sa váľali staré prvorepublikové a vojnové veci, knihy, noviny, časopisy, kalendáre. Fotografie a spomienky na Hlinku, Masaryka. Starkú si pamätala každá nenka a každý báči a každý len v dobrom.

„Všetkým službám! Prosím nech sa kojenci správne ošetrujú, ústa, noštek vyčistia, práca nech je svedomite urobená, čaje prosím teplé podávať, lebo zisťujem, že práca v pôrodníctve sa robí povrchne. A.Sitárová, vedúca“

Jej manžel, starý otec bol vyučený krajčír, ale keď po smrti rodičov a svokrovcov podedil majetky, remeslo musel nechať a venovať sa poliam, lúkam a sadom. Paradoxne, vynášalo to menej peňazí ako remeslo, ale dedovizeň „nemohou tak nahať“. Takže peniaze (alebo iné poďakovanie za úspešný pôrod v podobe hmotných statkov) do domu nosila v podstatnej miere stará mama, ktorej povolanie si vyžadovalo pomerne silnú flexibilitu, často nebol čas na nejaké spoločné aktivity s deťmi, niekedy ani na tie bázické. Následky tejto výchovy som niesol ešte aj ja s bratom vo forme lístkov od mojej mamy s odkazmi, ktoré sme nachádzali doma na rôznych miestach. „Nanoste dreva do obývačky!“ „Prihrejte si polievku, pozor na plyn!“ „Polievka“ (lístok na kastróli s polievkou). „Zemiaky“ (lístok na kastróli so... zemiakmi) atď.

„Všetkým službám! Poradové čislá na pôrodopisy, nech sú vždy červenou tužkou napísané, lebo myslím, že nemusím už toľko rázy hovoriť, jako malým nerozumným deťom.“

Ako prežili Slovenský štát, neviem. Myslím, že starý otec bol členom HSĽS, ale mám pocit, že to bolo také slovenské, šlendriánske. Našiel som totiž oficiálne písomné upozornenie, že ak nebude ako člen Orla chodiť strážiť Boží Hrob, vylúčia ho z partaje.

„Službám všetkým! Prosím Vás, pracujte čisto, lebo keď nie z toho budú zlé následky. Obuv, ktorú nosíte na ulici, nenoste na oddelení, civilné šaty tak isto. Pacientka, ktorá je prepustená, nesmie ísť v civile na oddelenie. Krstiť služba nesmie chodiť. Na deti veľký pozor dať a pracovať všade svedomito. Neni dosť službu odflingať ale spravodlivo sa k práci zamerať.“

Po vojne urobili v Novej Bani pôrodnícke oddelenie, starká sa stala pani vedúcou. Povedané súčasným jazykom, aby si to láskavý čitateľ dnes vedel predstaviť, išlo o startup: po chodbách behali bradaté sestričky v prúžkovaných tričkách a pili tekvicové doppio. Nikto netušil, čo sa DPČ vlastne deje, ona bola v podstate jediný kvalifikovaný personál. Sestričky síce absolvovali niekoľkomesačný rýchlokurz, ktorý mal napr. z dojičky, domácej gazdinej či poľnohospodárskej pracovníčky urobiť ako-tak vzdelaného zdravotníka. Ale keď som objavil na povale nášho domu denník novobanskej pôrodnice v období 8.3. – 19.8.1958 s pokynmi od starkej, dobre som sa pobavil (citáty stamodtiaľ). Pripomenulo mi to Gavlovičovu Valaskú školu. Úplne absentoval chochmes, o fortieli nehovoriac.

„Dnes ráno nemala popravenú posteľ p. Rybárová, umývala sa ráno o 7:45. Lieky 1. mája nepodané p. Briežkovej, prosím nech sa tak urobí, lebo budeme sa potom ostrejšie rozprávať.“

Myslím si, že starká zdedila povahu po svojom otcovi, Foťkovi – klampiarovi. Bol z troch bratov, každý sa využil inému remeslu, pričom remeslo sa používalo spolu s priezviskom a slúžilo ako rozlišovacie znamenie. Jej otec postavil veľký barák, v ktorom v päťdesiatych rokoch bývala sama sestra mojej mamy. Komunistom sa to zdalo nedostatočné využitie priestoru, preto ju na základe dekrétu Národného výboru z baráku deložovali. Plomba na zámku, nábytok na ulici. Prastarký Foťko chcel ísť riešiť na Národný výbor riešiť so sekerou, žena a dcéra ho od toho odhovorili.

„Služby nemožu odísť bez oznámenia vedúcej zo služby, len tak jako sami chcú.“

Keď Foťko-klampiar opravoval kostolnú strechu a nedarilo sa, ako poctivý veriaci nebral meno Božie nadarmo, ale nadával do Mojžiša a apoštolov a keď sa na to farár sťažoval, zmenil to na Apolitáňa („veď taký nebol, tak to im vadiť isto nemôže, pán farár“) a hromžil ďalej. Za prvej republiky, keď k nim domov prišli žandári zhabať načierno pálenú domácu pálenku, vzal sekeru a porozbíjal z komory povynášané demižóny priamo pred nimi („keď nie ja, tak nikto ju piť nebude“).  

„Službám s. Volentierovej a Kabinovej! Keď ja nariadim, čo sa má dávať pre dieťa p. Rajnohovej, tak nech sa i podáva. Eviko bolo nariadené a len já večer 20:30 h. som ho našla a povedané bolo, že sa už dávalo. Spravodlivo robiť, lebo mňa už nevyplatí sa klamať.“

Starká Alžbeta teda zomrela pár rokov predtým, ako som sa narodil. Jedna z mála spomienok, ktorú mám na starkého, jej manžela, je, že sedíme na podstienke. Na dvore behajú sliepky, vrabce im chodia kradnúť zrno. Starký po nich hádže svoju palicu a posiela ma po ňu so slovami: „Kurvy komunistické!“ Režimy sa menia, aj ľudia sa menia, ale ich činy ostávajú, svet sa točí a história sa vrtí do špirály. No a teraz v 21. storočí ja, starnúci vnuk mojej starkej, mám sto chutí kopírovať záznamy z denníka, ktoré robila ona, ľuďom v práci, v obchode, na ulici. A zrejme nie je ďaleko ten čas, keď začnem deťom nechávať lístočky na kastróloch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska ukončil dlhoročný spor, vymenoval nových ústavných sudcov

Ústavný súd bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.

ŠPORT

Pre Cígera bol nepotrebný. Ramsayho budeme poslúchať, tvrdí

Do reprezentácie sa vracia Baranka.


Už ste čítali?