Sú školy noví Rómovia?

Autor: Peter Bednar | 19.2.2017 o 5:20 | Karma článku: 5,42 | Prečítané:  1400x

O pocitoch, dojmoch, strastiach a obavách rodiča a bývatého učiteľa, alebo: ako som sa snažil čítať múdre texty o školstva reforme.

Kto ešte nepredložil svoj návrh riešenia otázky v slovenskom školstve, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu. Takto nejako by som videl, parafrázujúc slová klasika, snahy tretieho sektora, politických špičiek a ostatných šnicľodržiteľov*. Posledné roky sa začali na tému školstvo vyjadrovať úplne všetci – šikovní aj nešikovní experti, expolitici, lúzri a aj aktívni politici. Neviem, ako sa medzi expolitikov a aktívnych politikov dostali lúzri, ale už ich tam nechám. Relatívne poctivo som začal čítať všetky programy, projektové zámery, memorandá atď. týkajúce sa zmien v školstve, ale po poldni som skončil. Aj som si vypisoval podnetné podnety, ale potom sa mi to začalo miešať. Posúďte sami:

 „Bežné základné školy pro-aktívne začleňujú do vzdelávania žiakov s rôznorodým potenciálom, pracujú s nimi spôsobom, ktorým tento ich individuálny potenciál rozvíjajú a zároveň u nich posilňujú sebavedomie a sebaúctu, samostatnosť a zodpovednosť, vzájomnú spoluprácu, empatiu a pocit spolupatričnosti.“

„Učiteľské povolanie je spoločensky rešpektované, primerane odmeňované a poskytujúce priestor na osobný rozvoj v profesii.“

„Musíme dosiahnuť, aby študenti chodili do školy radi, aby chápali, čo a prečo sa učia.“

„Každé dieťa by sa malo naučiť všetko, čo potrebuje na život - hoci nedisponuje špeciálnymi vlohami. Musí vedieť písať, počítať a čítať s porozumením a tiež pracovať s počítačom. A potom by sa malo sústrediť na sféry, v ktorých vyniká.“

Samozrejme, nespochybňujem snahu (úmyselne sa vyhýbajúc adjektívu „úprimná“, ktoré sa často používa v tomto kontexte) pomenovať pozitívne ciele zmeny školstva. Ibaže, podľa môjho hlbokého presvedčenia, sú takto pomenované ciele nedostatočným východiskom. Teda ak k nim nepridám návod, ako ich naplniť. Ktože by nebol rád, ak by bol učiteľ rešpektovaný a ak by dieťa rozvíjalo sféry, v ktorých vyniká? Ktože by spochybnil tieto ciele? Musel by to byť zlý zlý človek. Pleased to meet you. Prečo ale vôbec mám takéto nekonštruktívne a negativistické vyhlásenia? Lebo ma to štve. Som rodič, ktorého dve školopovinné deti sa ocitli na polroka mimo školského systému, takže jeho úžasnosti som zažil na vlastnej koži mojich detí. Navyše som bývalý učiteľ.

 

Konkrétne dve výhrady:

  • Výhrada č. 1: wording so nineteen-nineties. Väčšina šniclodržiteľov (asi všetci) sa zasekla už pri tvorbe vízie. Keďže som bol ako človek robiaci PR pri zrode zopár firemných vízií, dovolím si tvrdiť, že rozoznám vatu, keď ju vidím. Veľa firiem sa pri tvorbe svojej vízie uspokojí s tým, že chce byť „prvou voľbou“ či „najlepšou voľbou“. Tak aj pri školstve chceme „posilňovať sebavedomie a sebaúctu“ a „dosiahnuť, aby študenti chodili do školy radi“. Thank you, Cpt. Obvious. Ktožeby nechcel. Problém je, že takýto všeobecný cieľ platí univerzálne a tým pádom ťažko s ním niečo robiť. Na rozdiel od konkrétneho cieľa ako napr. „chceme podporovať hlavne šikovné deti, lebo tie založia nové startupy a keď každý bude mať appku, svet bude lepšie miesto“ alebo „chceme podporovať hlavne lenivejšie a menej šikovné deti, lebo ak sa s nimi nepracuje, rastú z nich nezamestnateľné mrochty navyše voliace fašistov/komunistov/neoliberálov“. Čiže ak cieľ, tak konkrétny a atribuovateľný. Zopár otázok, odpovede na ktoré by mi pomohli: chceme, aby na čele zmeny stáli hlavne „starí“ alebo noví pedagógovia? Chceme mať školstvo rovnostárske alebo má prihliadať na individualitu? Má štát mať monopol (lebo aj napriek existencii súkromných a privátnych škôl ho de facto má) alebo chceme otvoriť vzdelávanie aj iným entitám? Ako by malo vyzerať financovanie škôl? Odpovede na takéto otázky by som osobne očakával od vízie či zámeru reformy. Nevermind. Zvykám si a každé voľby si vyžadujú viac. Viac alkoholu, viac sebazaprenia, viac otrlosti.
  • Výhrada č. 2: Zámery sú OK. A čo bude ďalej? Pokiaľ zámery a ciele predkladá s úprimnou snahou priniesť reálnu zmenu tretí sektor, mal by povedať, ako ich chce vniesť do života. Lebo zmena si vyžaduje politické rozhodnutia, ktoré sa robia na ministerstvách a v parlamente. Ak toto chýba, ide akurát tak o výzvu, memorandum, prospobis či iný dokument, akých máme na policiach, internetoch a v análoch (historických) dosť. Čiže, povedzte jasne: idete robiť politiku – ak áno, priamo alebo nepriamo (cez profesijné združenia, ktoré môžu oficiálne diskutovať so štátom pri tvorbe legislatívy, alebo nejako inak)? No a ak o zmene hovorí politik, tak platí staré dobré zlaté pravidlo: just fucking do it. Pár faktov, podľa mňa podstatných a zaujímavých - za 5 rokov, ktoré máte k dispo, sa reforma nedá urobiť, len naštartovať. A posledný rok sa rozdávajú cukríky, takže treba makať. Hneď. Celé Slovensko dokážete prejsť autom za pár hodín a keď sa naštvete, na Pasienky viete zavolať naraz všetkých dôležitých ľudí z rezortu. Sme malá krajina s obmedzenými zdrojmi. Mobilizovať ľudí sa teda dá aj s obmedzenými zdrojmi, ale musíte mať myšlienku, víziu, ktorá ich nadchne. Ukázal nám to napr. pán Mečiar (OK, OK, nešťastný prípad, ale fungovalo to, to sa mu uprieť nedá).

No a prečo by školy mohli byť novými Rómami? Trochu sa obávam, aby sme nešli po špirále – veľa energie venujeme diskusii, veľa peňazí nalejeme „do systému“ a výsledok, zmena pre konkrétnych ľudí bude po pár rokoch nulová. Presne ako pri Rómoch. Takže tak.

*Pozn.: šnicľodržiteľ – z anglického stejkholder; človek či skupina ľudí, ktorý musia niečo k danej téme priložiť, aj keď sa ich nikto nepýta. Hlavne, ak sa ich nikto nič nepýta, ale vraj sa ich to týka. A neradno ich opomenúť, keď sa o danej téme točí, lebo sa ľahko nasrdia a potom je často krízová komunikácia. Keďže často nemajú čo povedať a ako takí sú ľahko opomenuteľní, Angličania (múdry národ!) im do ruky vždy vložia šniceľ (steak), je to starý zvyk. Šnicľodržitelia výborne vyzerajú na powerpointe v grafe, sú obohatením každej prezentácie. Na grafoch sa ale neodporúča zobrazovať ich so šnicľami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.

TECH

Microsoft vydal veľkú aktualizáciu pre Windows. Pozrite si novinky

???????Je zadarmo pre všetkých používateľov Windows 10.


Už ste čítali?